Obec Lietava
Obec Lietava je malebná dedinka situovaná v krásnej prírode, ktorá sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnou tradíciou. Návštevníci môžu v obci vidieť množstvo historických pamiatok a zaujímavostí. Obec sa nachádza na juhozápadnom okraji Žilinskej kotliny, 8 kilometrov od Žiliny. Stred obce je vystavaný po obvode lúčnej kotliny, ktorou preteká potok Lietavka, prameniaci na východných svahoch Súľovských vrchov. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške 429 m.n.m. Obec sa delí na tri časti: Lietavu, Majer a Lietavskú Závadku, ktorá bola pričlenená k Lietave v druhej polovici 20. storočia. Na západe susedí Lietava s obcou Podhorie, na juhu s Lietavskou Svinnou-Babkovom, na východe s Lietavskou Lúčkou a na severe s Brezanmi. Podľa archeologických nálezov vieme, že tunajšie územie bolo osídlené už v strednej bronzovej dobe. Presný dátum vzniku usadlosti známy nie je. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1318, aj keď na mieste dnešnej Lietavy existovalo už aj predtým sídlisko. Po celý čas až do zániku Lietavského panstva bola v jeho držbe. V roku 1539 mala dedina 40 až 50 obyvateľov, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu. Najstaršími murovanými budovami sú gotický kostol z 15. storočia (vežu má však podstatne staršiu, možno už z 13. storočia, vnútorné zariadenie má z 18. stor.) budova fary, budova cirkevnej školy a krčma. Po celý čas svojej existencie je Lietava pokojnou dedinkou pod Súľovskými vrchmi, cez ktorú nevedie žiadna významná cesta a nesídli v nej žiaden veľký podnik. V súčasnosti vzrastá počet prisťahovalcov, nakoľko sa obec nachádza pomerne blízko k mestu Žilina a prostredie ju predurčuje k pokojnému bývaniu. V Lietave sa nachádza základná škola, materská škola, pobočka Slovenskej pošty, potraviny, pohostinstvo, zopár ubytovacích zariadení, obecná knižnica, futbalové ihrisko a 6 autobusových zastávok (v Lietavskej Závadke je ďalších 5). Obec má taktiež vlastný cintorín. V obecnej časti Lietavská Závadka sa nachádza malé múzeum Remeselnícka izba, umiestnená v budove bývalej školy.
Lietavský hrad
Lietavský hrad je impozantná stavba situovaná na vrchole kopca nad obcou Lietava. Tento hrad je jednou z najvýznamnejších histórií pamiatok v regióne a jeho návšteva stojí za to. Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočia. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. Začiatkom 14. stor. sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti hrad obsadilo kráľovské vojsko kráľa Karola Róberta z Anjou. V roku 1360 hrad dostal za zásluhy krajinský sudca Štefan Bebek. Ďalšími majiteľmi boli Stiborovci, Pavol Kiniži a Zápoľskí . Pavol Kiniži sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Začiatkom 16. storočia hrad získal Mikuláš Kostka, ktorého dcéru si vzal za manželku František Thurzo. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave začiatkom 17. storočia bol syn Františka Thurzu, uhorský palatín Juraj Thurzo . Hrad slúžil Thurzovcom v nepokojných časoch na uskladnenie cenností, archívu a aj ako bezpečné sídlo. Po smrti jeho syna - Imricha Thurzu (1621)sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí sa o hrad prestali starať. Je zdokumentované, že v roku 1729 už bol hrad v zániku. Jadro hradu tvorila veľká hranolová veža, (dnes zachovalá do výšky 14. metrov so silne narušenou korunou muriva). Vo východnom smere bol k veži pristavený východný palác ukončený gotickou kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily.Severne od hranolovej veže bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Hradné opevnenie sledovalo členitý tvar terénu. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na severe a západe. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na juhovýchod od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na severovýchode valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od severu a západu. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom a jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie spevňovala polygonálna bašta (SZ) a oblá veža (SV). Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, príp. vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly z arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok. Posledných dvestoosemdesiat rokov je hrad opustený a jeho stav je alarmujúci. Stav palácových múrov je kritický (vzniká značný odklon z vnútornej osi). V rozpracovanom štádiu je štúdia na ich záchranu. Lietavský hrad je unikátom nielen zo slovenského pohľadu, ale aj v rámci celej strednej Európy. Práve na jeho zachovanie vzniklo dňa 20.8.1999 Združenie na záchranu Lietavského hradu. Členovia združenia pracujú dobrovoľne bez nároku na finančnú odmenu. Hlavným cieľom Združenia na záchranu Lietavského hradu je zakonzervovať a tým vlastne zachovať Lietavský hrad v dnešnej podobe, aby bolo možné ho využívať ako turistickú atrakciu a obrovský zdroj poznania našej minulosti. Nad klenbou okna druhého poschodia južnej citadely ešte dnes nájdeme citát rímskeho spisovateľa Publia Terentia Afera, ktorý znie: OBSEQIVM AMICOS VERITAS ODIVM PARIT ANNO DOM. MDLXVIII v preklade znamená: „Ústupčivosť priateľov, pravda nenávisť plodí, roku pána 1568." Nápis pochádza z obdobia Františka Thurzu a objavil ho pod omietkou v roku 1944 pán.